Ako podporujeme talenty na našich vysokých školách

Autor: Ján Pišút | 12.2.2017 o 18:31 | Karma článku: 2,55 | Prečítané:  381x

Postupne si uvedomujeme, že  mnoho z našich najlepších maturantov odchádza na zahraničné vysoké školy a nevrátia sa už na Slovensko. Odporúčame vážne uvažovať ako situáciu aspoň čiastočne zmeniť.  

Žijeme v pomerne slobodnej spoločnosti vďaka tomu, že studenú vojnu vyhrali Spojené štáty, Veľká Británia a demokratické štáty. Príčin je veľa, spomeniem aspoň dve, ktoré považujem za vážne a poučné. Prvou sú štipendiá Rockefellerovej a iných nadácií, ktoré umožnili v 20-tych a 30-tych rokoch dlhšie pobyty talentovaných amerických študentov na najlepších pracoviskách v Európe. Druhou je prijímanie špičkových európskych profesorov na dobrých univerzitách v Spojených štátoch a vo Veľkej Británii. Prvý faktor ovplyvnil kvalitu najlepších študentov, druhý zvýšil úroveň učiteľov. Bez špičkových študentov a učiteľov by sa úroveň výskumu v USA zlepšila menej ako sa v skutočnosti stalo. A kvalitní učitelia sú potrební pre starostlivosť o talentovaných študentov.

Čo sa u nás robí pre prípravu talentovaných študentov? No, robí sa toho dosť, problém je ale v tom, že sa to robí nesystematicky a  s nedostatočným financovaním. Obávam sa, že v budúcnosti nám budú chýbať špičkoví mladí ľudia. Naznačujú to vysoké počty Slovákov  študujúcich na zahraničných vysokých školách.

 

Naše nám uteká, z cudziny nechceme

Počet Slovákov študujúcich na českých vysokých školách sa odhaduje na 27 tisíc. Mnohí z nich sú úspešní na náročných vysokých školách – lekárstvo, technológie, informatika, prírodné a spoločenské vedy. Slováci chodili študovať do Česka aj pred rokom 1989, ale štatistiky k tomu nemáme, lebo sme boli jeden štát. A aj keby sme ich mali, veľmi by nám nepomohli, lebo počty študentov na vysokých školách dramaticky narástli. Inde v zahraničí študuje asi 5 tisíc našich študentov, čo už nemáme vôbec s čím porovnať. Mnohí študenti sa po skončení štúdia v zahraničí už domov nevrátia a budú tu chýbať. Do zahraničia totiž odchádzajú aj študenti, z ktorých by mohli vyrásť vedúci výskumných tímov a schopní podnikatelia.

Naši študenti v Čechách majú rovnaké podmienky ako domáci a aj preto je štúdium v Čecháchpre Slovákov také atraktívne.Šikovných študentov môžu pritiahnuť dobré podmienky, ak im ich vieme pripraviť a snáď aj výhody pre mimoriadne úspešných študentov, ak ich tu niekde dostanú. Pozrime sa na niečo z toho, čo tu študenti môžu nájsť.

 

Nové možnosti po Novembri 1989

            Skoro po Novembri sa otvorili možnosti pobytov našich študentov v zahraničí, najmä na pobyty v dĺžke jedného až dvoch semestrov.

Väčšina študentov odchádzajúcich na pobyt v zahraničí cestuje v rámci programu Erasmus.

Veľa  práce vykonala aj SAIA (Slovenská akademická a informačná agentúra), založená v roku 1992 ako nezisková organizácia. SAIA administruje Národný štipendijný program, financovaný Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu. V rámci tohto programu odchádza od roku 2006 asi 140 študentov ročne (na 1 až 2 semestre) a doktorandov na 1 –12 mesiacov) na univerzity a výskumné pracoviská v zahraničí. Mesačné štipendium v krajinách EÚ je okolo 800 – 1000 €. Výber uchádzačov uskutočňuje komisia menovaná ministrom. Podrobnosti sa dajú nájsť v Bulletine SAIA z marca 2016.

            Okrem tohto programu sú aj ďalšie možnosti na základe spolupráce s Rakúskom, Švajčiarskom a inými krajinami. Ľudia, ktorí zakladali SAIA urobili v rokoch 1989 – 1992 vynikajúcu prácu pri rozvoji bilingválnych škôl v SR, podrobnosti sa dajú nájsť v príspevkoch O. Šubeníkovej na adrese davinci.fmph.uniba.sk/~pisut1.

            Projekty riešené v spolupráci s krajinami EÚ administruje od roku 1993 SAAIC (Slovenská akademická asociácia pre medzinárodnú spoluprácu). SAAIC administroval podporu výskumu na vysokých školách v rámci známych projektov ako TEMPUS, Leonardo a v súčasnosti Erasmus+.  

 

Štipendiá pre špičkových doktorandov

            Možnosti v doteraz spomínaných programoch sú vynikajúce, ale neboli zamerané len na úzku skupinu výnimočne talentovaných študentov.

            Najbližšie k projektom nadácií ako bola kedysi napríklad Rockefellerova v USA, mala u nás asi schéma štipendií, ktorú uskutočnila v roku 2013 Nadácia INTENDA. V rámci jej projektu „Podporujeme individuality“ bolo podporených 6 doktorandov v poslednom roku štúdia, po jednom zo 6 hlavných skupín vied (lekárske, prírodovedné, technické, pôdohospodárske, spoločenské a humanitné). Každého kandidáta navrhoval jeho školiteľ. Kandidát bol hodnotený podľa 3 kritérií: vedecký profil, kvalita projektu dizertačnej práce a vedecký potenciál. Každý zo 6 vybraných kandidátov získal štipendium 3000 €, z toho polovicu na pokrytie svojich životných nákladov a polovicu na iné aktivity uvedené v žiadosti (napríklad cestovné). Mal som tú česť byť v jednej z komisií a obdivoval som spôsob hodnotenia  a výberu. Uchádzačov bolo 81, vybraných 6, teda úspešnosť bola 7,5%, čo je málo. Za rozumnú sa považuje úspešnosť okolo 30%.  

            Štipendiá pre talentovaných študentov sú nákladné. Je to veľa alebo málo? Podľa toho s čím to porovnávame. V rozpočte na rok 2016 pre verejné vysoké školy je položka Dotácia na výskumnú, vývojovú alebo umeleckú činnosť a je na nej 150 miliónov €. Voči tomu to veľa nie je..

 

 

Motivačné štipendiá pre vysokoškolákov

            Metodika rozpisu dotácie verejným vysokým školám na rok 2016 (na stránke Ministerstva školstva) hovorí, že 10% študentov vybraných odborov (Príloha 2 materiálu) môžu získať motivačné štipendium 420 € na študenta a rok. Neviem ale o žiadnej analýze o tom, ako táto možnosť skutočne funguje. Koľko našich študentov toto motivačné štipendium pritiahne na štúdium na Slovensku? Koľko úspešných riešiteľov domácich a medzinárodných súťaží? Nebolo by efektívnejšie podporiť len 5% študentov a zdvojnásobiť výšku štipendia? A čo tak podporiť len 1% a zdesaťnásobiť štipendium? Alebo použiť tieto prostriedky na motiváciu študentov iným spôsobom. Neviem, ale myslím si, že súčasné opatrenie nezaberá. Moje odporúčanie je zaviesť konkurzné štipendiá. Na MatFyze sme ich už raz mali v rámci projektu financovaného z EÚ. Vyžaduje to dobrú konkurznú komisiu a rozhodovanie konsenzom, ale dá sa to a funguje to veľmi dobre.

 

Odborné a študentské vedecké sily a Študentská vedecká a odborná činnosť (ŠVOČ)

            Tieto funkcie existovali pred rokom 1989. Voľné finančné prostriedky  vtedy fakulty mali. Mzdy a prevádzka, vrátane energií, tvorila okolo 60% prostriedkov fakulty. Až potom prišla vysoká inflácia a rast počtu študentov, čo spôsobilo nedostatok voľných prostriedkov, pretože inflácia rástla oveľa rýchlejšie ako zvyšovanie rozpočtu. Odborné a vedecké sily boli študenti 3-5 ročníka a získavali (v podstate konkurzným spôsobom) nejaké „štipendium“. Za to pomáhali pri výskume a pri vzdelávaní a mali sa zúčastniť  na ŠVOČ.

            Na vysvetlenie: doktorandské štúdium sa vtedy nazývalo ašpirantská príprava a na fakulte sa uskutočňovalo externým spôsobom. Ašpirantmi boli prevážne asistenti a odborní asistenti fakulty.  Grantové schémy pred rokom 1989 neexistovali, prvé prostriedky na to, čo sa neskôr nazvalo VEGA (Vedecká Grantová Agentúra) sa objavili v roku 1991. 

            V nedávnej minulosti sa na Študentských Vedecký Konferenciách zvyšuje počet študentov a to je dobre. Tento trend je dobré podporovať spolu s konkurznými štipendiami. Na podporu týchto súťaží treba aj prostriedky na ceny a odmeny pre víťazov.

 

Máme šance získať pre prácu na fakulte našich absolventov pôsobiacich v zahraničí?

            Univerzita alebo fakulta je tak dobrá ako sú dobrí jej učitelia a študenti a aké majú vytvorené podmienky. Získať našich absolventov pôsobiacich v zahraničí môžeme len ak pre nich vytvoríme podmienky (vrátane finačných) ako by mali na špičkových českých, alebo tým istým smerom vzdialenejších, univerzitách. A ak s tým máme psychické problémy, musíme si na to zvyknúť.

            Pritom je to na mnohých miestach bežné. Schopní manažéri majú vyššie príjmy ako rádoví pracovníci, dobrého informatika neudržíte bez osobných príplatkov. Viaceré zahraničné firmy pôsobiace u nás zamestnávajú aj slovenských aj zahraničných pracovníkov a zahraniční majú často za podobnú prácu vyšší príjem ako naši. Konkurzným spôsobom sa to dá urobiť aj u nás. Čím skôr si na to zvykneme, tým lepšie. Viacerí ľudia to považujú v školstve a výskume za nevhodné, aj keď v športe to berú ako normálne. Ale pre špičkové výkony v jednom aj druhom potrebujete talent a prácu.

 

Záverečné poznámky

            Na to, aby sa talenti uplatnili aj u nás doma, potrebujeme vytvoriť nejaké podmienky. Patrí k nim:

  • Vytvorenie stabilného prostredia. Situácia, keď grantový program na podporu ľudských zdrojov existuje 5 rokov a predtým nič a potom nič je zlá. Toto je dobrý program a mal by existovať dlhodobo.
  • Podobne je potrebné stabilizovať grantové programy VEGA, KEGA a všeobecné výzvy APVV.
  • Potrebujeme vytvoriť podmienky pre to, aby sa aspoň na niektoré fakulty vrátili naši absolventi pôsobiaci v zahraničí, alebo aby prišli iní pracovníci zo zahraničia.
  • Pri vytváraní podmienok pre nových pracovníkov potrebujeme podmienky porovnateľné so zahraničím. Lepšie je získať málo špičkových ľudí ako mnoho priemerných.
  • Pri výbere nových pracovníkov je oveľa lepšie využívať konkurzy a to isté platí pre motivačné štipendiá pre študentov magisterského a doktorandského štúdia. Fakulty by pri danej finančnej podpore mali mať voľné ruky v otázke použitých metód.

 

Napokon sa domnievam, že starostlivosť o talenty a špičkových pracovníkov je vážna vec a mala by existovať skupina ľudí, ktorá by sa tejto otázke systematicky venovala. Ich zdrojom by mohla byť Slovenská akademická spoločnosť a Učená spoločnosť SAV.

 

                                                                                            

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Fico sa po futbale vybúril na liste šéfovi UEFA

Premiér po zápase Nemecka s Talianskom napísal, že mu nie je ľahostajná výchova mladých ľudí. Pri iných futbalových kauzách mlčal.

KOMENTÁRE

Premiér listom UEFA podliezol latku

Je nezvyklé, aby ústavný činiteľ vypisoval na športové federácie.


Už ste čítali?